Meditácia – stav bez úsilia

Mgr. Roman Řeřáb ponúka vo svojom článku pohľad búrajúci predsudky, tabu či namáhavý prístup k navodeniu meditatívneho stavu. Niekedy v meditatívnom stave jednoducho sme a je to tá najprirodzenejšia vec na svete.

Bez meditácie to nejde! Naše telo aj psychika si prirodzene navodzujú stavy, ktoré môžeme prirovnať k meditatívnemu. Je to akýsi sebazáchovný inštinkt, ktorým sme my, ľudia, vybavení, aby sme prežili. Ide teda o niečo, čo je našou súčasťou. Zisťujeme však, že pod vplyvom mnohých podnetov, ktoré narúšajú integritu nášho sebavnímania a našu celistvosť, nás tieto spontánne meditatívne stavy prestávajú harmonizovať.

Postupne nám ubúda čas a priestor, kde by sa tieto pre nás tak prirodzené mechanizmy mohli spúšťať. Svojím často hektickým spôsobom života im jednoducho nedáme príležitosť. Ak sa nám už takýto stav podarí navodiť, sme zvyčajne tak unavení alebo predráždení, že celý sebazáchovný proces prebieha akoby len na povrchu. Inými slovami, potrebujeme zachrániť to najdôležitejšie, aby sme mohli fungovať ďalej. Do tejto núdzovej situácie sa dostať nechceme, aj keď väčšina z nás takto žije každý deň. Ak sa necítime na to, aby sme si predstavovali, začneme hľadať okolo seba, čím by sme si mohli život spríjemniť. Tak, aby naša mentálna aj fyzická výkonnosť bola na takej úrovni, aby sme mohli pokračovať rovnakým alebo podobným spôsobom života.

Pre mnohých je predstava, že skutočné zdroje sebazáchovy sú vo vnútri nás samých, nemysliteľná. Stále hľadáme zdroje či vinníkov našich úspechov a neúspechov vôkol nás. Na hľadanie a objavovanie, ako inak žiť v našom každodennom živote tak, aby sme si zachovali svoju výkonnosť a zdravie, je veľmi prínosné zaraďovať do svojho života čas venovaný meditácii.

Dôležité pozorovanie myšlienok
Meditácia si nevyžaduje žiadne úsilie. Žiadne snahy niečo dosiahnuť. Je to „obyčajné“ bytie. A to napríklad aj s množstvom myšlienok a emócií, ktoré sa nám preháňajú hlavou a telom. Myšlienky a emócie sú ako vlak s mnohými vagónmi, ktoré v meditácii opodiaľ železničného koridoru len pozorujeme. Neriešime, koľko vagónov ešte bude. Čo ktorý z nich preváža. Akú majú farbu či aký vydávajú zvuk. Len pozorujeme. A práve rola nezúčastneného pozorovateľa je v prvých fázach praktizovania meditácie veľmi dobrým pomocníkom. Časom aj on bude pozorovaný a potom pozorovateľ úplne zmizne.

Stretávame sa sami so sebou
Meditácia nám prináša stretnutia samých so sebou. Na úrovni tela, mysle, dychu. Naša pozornosť je úplne prítomná a postupom času sa stáva jemnejšia na vnímanie všetkého, čo nás v ten moment fyzicky aj mentálne vytvára. Postupne sa učíme vnímať seba samého bez hodnotenia. „Len sa pozeráme.“ Na toto pozeranie v meditácii nepoužívame zrak. Je to vnútorný pohľad. Tento proces by sa dal popísať ako hľadenie hlbokou koncentráciou pozornosti.

Všetky naše zmysly, ktoré sú využívané na interakciu s naším okolím sa počas meditácie „obracajú“ dovnútra. Nastáva tak úchvatná „podívaná“ na NIČ. Áno, na NIČ. To je vrcholom meditácie. Nie je tam nič a súčasne je tam nepredstaviteľné všetko. Pokúsime sa tento veľmi zaujímavý a príjemný stav popísať.

Pri prvých krokoch v praktizovaní meditácie sa zvyčajne prostredníctvom svojho postupne hlbokého sústredenia stretávame so svojím telom. Vnímame jeho uvoľnenie, napätie, únavu... Postupne budeme svojou pozornosťou „sedieť - spočívať“ vo vnútri nášho tela. Jeho stavy, časom smerujúce k úplnému uvoľneniu, len pozorujeme. Nepozorujeme, kde je napätie, či je niečo väčšie alebo menšie, ako by sme si želali. Len sme. V tomto stave sa nám otvárajú úplne nové spôsoby vnímania svojho tela, jeho rezerv, potenciálu aj deficitu. Bez najmenšieho hodnotenia.

Takéto stretnutie so sebou samým z úplne nového uhla pohľadu zvyčajne ponúka objavenie vlastných netušených možností. Veľmi podobné je to aj s našou psychikou, nervovou sústavou. A našimi schopnosťami,  zručnosťami. Jednoducho s naším životným potenciálom. Je to stretnutie so sebou samým. Prechádzanie sa v nádhernej záhrade s doposiaľ netušenými plodmi. V našej záhrade! Mnohí z nás z nej počas svojho života poznáme len malý zlomok.

Odstraňujeme stres
Počas meditatívneho stavu sa vytvárajú podmienky pre úplné eliminovanie stresu. V našom tele sa začína meniť vnútorné prostredie. Harmonizujú sa hormonálne procesy. Upravuje sa krvný tlak aj trávenie. Opäť sa navodzuje plnohodnotné okysličovanie organizmu. Harmonizuje sa psychika. Stabilizuje sa koncentrácia pozornosti. Skvalitňuje sa pamäť. A to je len veľmi úzky pohľad na účinky meditácie. 

Ak sa nám v živote darí a všetko sa odvíja podľa našich predstáv alebo aspoň veľmi blízko nich, zvyčajne nemáme potrebu objavovať nové, netušené zdroje ukryté v nás. Zajtrajšok môže byť odlišný od dnešného, pre nás príjemného dňa. V núdzi sa zdroje hľadajú omnoho náročnejšie. Aj keď to nie je možné úplne tvrdiť. Práve až v núdzových situáciách, kedy sa človeku pod vplyvom stresu, ochorenia, konfliktov rúca zdravie, vzťahy a život, stáva sa často-krát omnoho vnímavejší na hľadanie čohosi, čo by mu opäť vrátilo pohodu a pokoj.

Ak sa naučíme aspoň základy meditácie, potom keď ju budeme raz potrebovať, akoby sme našli. Veľmi nám môže zjednodušiť najrôznejšie životné obdobia. Praktizovaním meditácie sa chránime. Aby sme pod vplyvom životného štýlu neprehliadli naše nesmierne zdroje. Aby sme, ak v našom živote nastane „stav núdze“, boli aktívne vybavení na upokojenie a využitie nového vnímania a nových uhlov pohľadu, ktoré praktizovanie meditácia otvára. Jej pôsobenie na naše telo aj psychiku je nesmierne priaznivé.

Veľa sa toho píše o prevencii. A tak preventívne cvičíme, trénujeme pamäť, mnohými spôsobmi sa staráme o svoje zdravie. Z môjho pohľadu je pomalé, postupné praktizovanie meditácie jedným z najprínosnejších preventívnych prístupov k nášmu zdraviu a celkovo k životu.

Netreba hodiny tréningu
Na svete jestvuje množstvo meditácií a prístupov k ich praktizovaniu. V základe sú všetky o zastavení toku mysle a celkovom upokojení. Nemusíme sedieť v predpísanom meditatívnom sede a venovať tejto činnosti hodiny. Veľmi často aj niekoľkosekundové zastavenie toku mysle je výborným začiatkom pre hlbšie spoznávanie vplyvov a účinkov meditácie pre náš život.

S meditatívnymi stavmi sa stretávame v najrôznejších životných situáciách. Naše zmysly nám poskytujú mnohé vnemy, ktoré sú akýmisi bránami do navodenia meditatívneho stavu, teda stavu, ktorý je priaznivý pre naše zdravie. Napríklad keď sa rozhliadneme po nádhernej prírode. Keď pocítime príjemnú vôňu. Keď ochutnáme niečo lahodné. Keď zaznejú tóny príjemnej hudby alebo zvuky prírody. Keď zažijeme nežný dotyk milovanou osobou... A mohli by sme spomenúť mnoho podobných životných situácií, ktoré priamo nabádajú prežiť moment intenzívneho a často hlbokého meditatívneho zážitku. Ale jedlo v časovom strese. Návšteva hôr zameraná na rýchle zdolávanie vrcholov. Obklopujúci hluk prevládajúci nad tichom a pokojnými tónmi. Málo vnímané či odopierané dotyky.

Inými slovami, máme príležitosť stávať sa vedomejší a byť tak bližšie k zastaveniu toku mysle a deštruktívnych procesov kažodenného života. Možnosti, ktoré sa nám praktizovaním meditácie otvárajú, sú veľmi široké a často až nepredstaviteľné.

Autor: Mgr. Roman Řežáb
Zdroj: http://www.diochi.sk