Práca na sebe

„Majte odvahu pokračovať
vo svojej životnej ceste.“

Na svet prichádzame riešiť naše životné úlohy, prostredníctvom ktorých sa vyvíjame a učíme. Často súvisia s vnútornými zraneniami a bolesťami duše, ktoré si prinášame už z detstva, prenatálneho obdobia, ale aj skorších období. Tie najčastejšie citové zranenia sú: Ukrivdenie, Poníženie, Odmietnutie, Opustenie a Zrada. To, čoho sa najviac obávame, to si pritiahneme do svojho života – prostredníctvom ďalších ľudí, situácií a rôznych zážitkov. To sú naše učebné lekcie, a ak z nich zvládneme skúšky, môžeme postúpiť v škole života do vyšších tried. Skúšky sú zvyčajne z pochopenia, porozumenia a prijatia toho, čo prežívame. Do vyšších tried postúpime, ak zvládneme aj odpustenie, vďačnosť a pokoru.

Ak sa zážitky a skúsenosti súvisiace s týmito zraneniami duše opakujú (býva to časom naliehavejšie a silnejšie), prejaví sa nám to na fyzickej (materiálnej), emocionálnej aj mentálnej úrovni ako strachy, stresy, obviňovanie alebo pocity viny, hnevy, agresia, smútky, ľútosti, sebaľútosti, bezmocnosť  a rôzne negatívne emócie. A s nimi súvisiace myšlienky, postoje a presvedčenia.

Najmä strachy a stresy bývajú silnými spúšťačmi myšlienok - presvedčení, postojov a mentálnych myšlienkových programov, ktoré sa nám v určitých situáciách, s určitými ľuďmi a zážitkami sústavne opakujú. Tým opakujeme isté modely správania, ktoré majú ako hlavnú úlohu tieto prvotné strachy a stresy potlačiť, odmietnuť, vytesniť a rôzne inak maskovať. My chceme predsa prežívať pekné a radostné veci a vyhýbať sa bolesti. Tých vrstiev a svetov, ktoré sa v nás ukrývajú, si niekedy vôbec nie sme vedomí. A pritom máme zodpovednosť za seba a za svoj vývoj.

A tak si myšlienkami vytvárame život. Dávame si rôzne masky a nálepky, budujeme v sebe obranné múry a bariéry, bojujeme so strachmi, stresmi a negativitou. Alebo sme takí pozitívni, že žiadne stresy ani negativity nepripúšťame. Ale oni sú. Chcú byť  pomenované, prijaté a oslobodené. Chcú, aby sme napravili chyby, ktoré sme robili. Aby sme pochopili, odpustili im, sebe a druhým. A my?  Nevnímame to. Sme dobrí ľudia a robíme dobré veci. Lebo na vine sú tí druhí, nevhodné podmienky, náhody a nehody, úrady, štát a všetko, čo vo svete nefunguje. Robíme veci s najlepším úmyslom a pritom škodíme sebe a aj druhým. Necháme v sebe vyrastať zlobu, či už tichú, skrytú alebo hlasnú. Ak prekročí kritické hranice, ktoré je naše telo schopné uniesť, vznikne nerovnováha, bolesť, choroba.

A to je dobré, je to v poriadku. Učíme sa prijať to, s čím sa na našej životnej ceste stretávame. Učíme sa, že k nám všetko patrí, aj to na prvý pohľad dobré, aj to na prvý pohľad zlé. Je to relatívne, lebo to súvisí s dualitou, polaritami a hodnotením. Vytvára to jednotu, celok. A je to všetko v poriadku.

Za každým strachom, stresom, náladou sa skrývajú priania, túžby alebo očakávania – aké to má podľa nás byť. Vzhľadom na to, že sa nám to málokedy splní, roztáča sa ešte väčšia hra strachov a stresov, nespokojnosti a ukrivdenosti.

Súvisí to aj s tým, že v živote dostávame to, čo potrebujeme. Potreba vychádza z našej duše a životnej cesty. Prihlási alebo ukáže sa nám sama. Bez násilia. A nie je to vždy to, čo si prajeme. 

Práca na sebe je spoznávaním svetov a vrstiev v sebe a je vedomým procesom zmeny. Je to práca s presvedčeniami, mentálnymi myšlienkovými vzormi a myšlienkami. Rozoznáme ich podľa prejavov na viacerých rovinách: fyzickej (bolesti, choroby), mentálnej (myšlienky), emocionálnej (prejavy správania), ale aj duchovnej a duševnej úrovni.  

Zjednodušene ide teda o prácu so strachmi, stresmi, negatívnymi pocitmi a emóciami, zastaralými presvedčeniami, traumami a blokádami energie. Všetko sú to odchýlky od stredu a vyváženosti. Práca na sebe chce veľa odvahy a vnútornej sily, aby sme porozumeli, pochopili a prijali veci o nás samých, ktoré máme v sebe skryté. Odlupujeme ich ako vrstvy, ako šupky z cibule a objavujeme stále nové a nové svety v nás. Je to vlastne napínavé a dobrodružné detektívne pátranie, príbeh ktorého možno začal práve takto jednoducho:

Tento odsek je voľne spracovaný podľa Luule Viilma: Bolest ve Tvém srdci, str. 111:
„Predstavte si, že kedysi dávno zaklopal na Vaše dvere nejaký STRES, ktorý sa zjavil v roli učiteľa. Otvorili ste dvere a on vstúpil. Zatvorili ste dvere a prehlásili: „To je zvláštne, zdá sa mi, že niekto klopal.“ Proste ste si ho nevšimli. V skutočnosti to bol maličký, ale najdôležitejší stavebný kameň života. Poskytuje energiu, prvotnú časticu života.

Je učiteľom, ktorý vie, že učiť je treba tak, aby žiak lekciu zvládol. Keďže ostal nepoznaný, bol nútený zväčšiť svoje rozmery a dať tak najavo svoju prítomnosť. Vyrástol ako POCIT a Vy ste začali hovoriť, že je dobrý alebo zlý. Vie, že je to nesprávne. Tak vyrástol v príval pocitov, čiže v EMÓCIU a spojil sa s ďalšími emóciami do NÁLADY. Vy ste však nepochopili, že emóciu je potrebné oslobodiť. Rozrástol sa ešte viac a zmenil sa na ŽIVOTNÚ ŤAŽKOSŤ preto, aby ste sa zamysleli, prečo Vás postihlo toto nešťastie. Ani to ste nepochopili a začali ste opakovať rovnakú CHYBU veľakrát. Preto bol nútený zmeniť sa na CHOROBU (v češtine je vhodný výraz NEMOC – keď už ďalej nemôžem), aby Vás násilím uložil do postele a prinútil osamote premýšľať o význame Vašej choroby. Čím je choroba ťažšia a čím menšia nádej na pomoc z okolia, tým viac musí chorý premýšľať a analyzovať, aby napravil svoje bezmocné postavenie. Nakoniec u človeka došlo k prerodu. Môže sa ostatným páčiť alebo nepáčiť, stáva sa však sám sebou. Môžeme povedať, že choroba ho priviedla k rozumu.“

Základné strachy a stresy:

  • Nemajú ma radi 
  • Náročnosť
  • Nespokojnosť
  • Z poníženia
  • Z ukrivdenosti
  • Z agresivity
  • Z priania „musím sa páčiť iným“
  • Z priania „musím byť lepší ako tí druhí“
  • Z dôvodu, že nič neznamenám, že nie som nikým a ničím významný
  • Zo sústavného ponáhľania sa (ak to nestihnem, nebudú ma mať radi)
  • Z prehnaného zmyslu pre povinnosť (ak to neurobím, nebudem sa páčiť, nebudú ma mať radi)
  • Z minulosti
  • Z budúcnosti
  • Z ekonomických problémov
  • Z toho, že ostanem sám/sama
  • .... a veľa ďalších...

Čo je mojou úlohou:

Sprevádzať Vás procesom:

  • odhalenia strachov, stresov a s nimi súvisiacich pocitov, presvedčení, mentálnych myšlienkových foriem (programov)
  • pochopenia a porozumenia, čo a ako sa vo Vás deje
  • prijatia
  • komunikácie so strachmi a stresmi
  • odpustenia a vďačnosti
  • oslobodenia strachov, stresov, pocitov a zastaralých presvedčení
  • transformácie, t.j. toho, ako sa postupne meníte v súlade s vašimi potrebami
  • integrácie nových presvedčení, myšlienok a pocitov do Vašej prítomnosti tu a teraz

Ak prichádzate v správnom čase s potrebou niečo zmeniť a pre seba urobiť, tak Vám celý proces plynie prirodzene a je pre Vás hravým učením a motiváciou ako to používať ďalej vo vlastnom živote.