Tisíc guličiek alebo ako si viac vážiť život

old-wise-manPred niekoľkými týždňami som si k ranným novinám uvaril kávu a posadil sa, že si vypočujem rádio. Ako som ladil rôzne stanice, upútal náhle moju pozornosť zamatový hlas nejakého staršieho muža. Rozprával niečo s tisíckami guličiek. To ma zaujalo, zosilnel som zvuk a oprel sa v kresle.

Dobre, povedal ten starček, pokojne sa stavím, že ste v práci veľmi vyťažení. Včera, dnes, zajtra. A možno vám za to aj dosť platia. Lenže za tie peniaze si kupujú váš život. Len sa zamyslite, je to čas, ktorý netrávite s tými, ktorých máte radi, so svojimi blízkymi. Za nič vám neuverím, že naozaj musíte pracovať celú tú dobu, aby ste sa uživili. Pracujete, aby ste uspokojili svoje priania. Musíte ale vedieť, že je to uzavretý kruh - čím viac peňazí, tým viac toho budete chcieť a tým viac budete pracovať, aby ste mali ešte viac.

Treba dokázať sa sám seba v istej chvíli opýtať: "Naozaj potrebujem tú či onú vec - napríklad nové auto - tak nutne?" A povedať si, či ste kvôli tomu ochotní premeškať prvé tanečné vystúpenie svojej dcéry alebo synove športové preteky. Dovoľte mi porozprávať vám o niečom, čo mi reálne pomohlo pamätať si a zachovať to hlavné v mojom živote.

A začal vysvetľovať svoju "teóriu tisícich guličiek".

Pozrite, ja som si jedného krásneho dňa sadol a trochu som počítal. Človek žije v priemere 75 rokov. Viem, niekto žije menej, iný dlhšiu dobu. Ale priemer je 75 rokov. Keď 75 násobíme 52 (to je počet nedieľ v roku), dostaneme 3900 - toľko nedieľ v živote máme. Keď som sa nad tým zamyslel, mal som päťdesiatpäť. Znamenalo to, že už som prežil približne 2900 nedieľ. A zostalo mi ich len 1000.

Išiel som kvôli tomu do hračkárstva a kúpil som 1000 malých sklenených guľôčok. Nasypal som ich všetky do priehľadnej nádoby. A potom som každú nedeľu vyťahoval a zahadzovali jednu guľôčku. Všimol som si, že keď som to robil, keď som videl, ako sa počet guličiek zmenšuje, začal som venovať viac pozornosti skutočným hodnotám v živote.

sklenene-gulicky-2

Nie je silnejšieho prostriedku, než vidieť, ako sa zmenšuje počet dní, ktoré vám boli súdené! A teraz mi dovoľte ešte poslednú myšlienku, o ktorú by som sa dnes s vami rád podelil, než pôjdem objať svoju milovanú ženu a pôjdem s ňou na prechádzku.

Dneska ráno som z tej nádoby vybral posledný guličku... A preto  je pre mňa každý nasledujúci deň darom. Prijímam ho s vďačnosťou a svojim blízkym a milovaným ľuďom dávam teplo a radosť. Viete, myslím si, že to je jediný možný spôsob prežitia života. Ničoho neľutujem. Rád som sa s vami porozprával, ale teraz sa už musím ponáhľať k rodine. Verím, že sa ešte uvidíme.

Zamyslel som sa. Mal som skutočne o čom premýšľať. Plánoval som dneska zaskočiť do práce. Nie na moc dlho, ale bolo treba robiť na jednom projekte. Potom som si chcel s priateľmi zájsť do klubu. Namiesto toho som šiel hore a prebudil svoju ženu nežným bozkom.

"Vstávaj, zlatko, pôjdeme si s deťmi urobiť piknik."

"Čo sa stalo, zlato?"

"Nič zvláštneho, len som si skrátka povedal, že sme už dávno neboli cez víkend všetci spolu. A tiež sa chcem zastaviť v hračkárstve. Potrebujem kúpiť sklenené guľôčky..."

Zdroj: http://www.pronaladu.cz/